7.DAYS

1. října 2010 v 20:33 | Wanity |  Jednodielne
Každý z vás asi zažil zlé obdobie , v ktorom ste sa cítili každý deň stále horšie... Stupňovaný žiaľ a zúfalstvo nechcelo ani za nič odísť... Dúfam , že v žiadnom prípade to neskončilo tak , ako v tomto príbehu. Snáď si zoberiete ponaučenie , že všetko sa dá riešiť, a nerobiť unáhlené závery. V niektorých prípadoch to dopadne veľmi zle :(
wanity

1.Ďeň:
Len tak sedím na sedačke v obývačke.. Nudím sa...Je asi jedna hodina ráno , vonku strašná búrka .... Bojím sa... Áno naozaj sa bojím .. búrky z celej duše nenávidím... Preto ani nikdy neviem zaspať.. Viem , že 20 ročný chalan by sa nemal báť niečoho ako je búrka , ale nepomôžem si...
Výdem hore na poschodie
, mám namierené do Tomovej izby... Viem že nespí.. nemôže rovnako ako ja... máme to odmalička vrodené...
"Tom?" Zaklopem na dvere a otvorím ich..
"Billí? Poď dnu..." Ochotne idem a zasvietim svetlo...
"Nie , nie zhasni prosím" Urobím , čo mi prikáže..
"Nemôžem spať..." Poviem mu aj keď to veľmi dobre vie..
"Hej ja viem... Poď si ľahnúť ku mne , ak chceš..." ochotne idem a priľahnem si vedľa neho..
Obmotáva si ma rukami a tisne do svojej náruče...
"Tom! Čo to....." Stále nechápem , prečo to robí... Pokladá mi prst na ústa
"Pssst!" Tichúčko hovorí "Len spinkaj"
Privinie si ma tesnejšie k sebe .. Ďalej to neriešim a len sa spokojne snažím zaspať...

2. Ďeň:
Zobúdzam sa v Tomovom náručí... Je to divné , ak dvaja bratia takto spolu spia... Áno , je to divné , ale na moje prekvapenie sa mi to naozaj páči.. Ďalej na to nemyslím a spokojne sa presúvam do svojej izby...
"Možem?" Preruší ma tom popri tom , ako si vyberám veci na oblečenie...
"Jasné , poď.."
"Já len , aby si si nemyslel o mne nič zlé..." Možno aj trošku chápem , ale aj tak sa ho preistotu spýtam.. možno má na myslí niečo iné..
"Zlé?"
"Hej. Vieš to včera... proste si to nevšímaj dobre? Mal som len slabú chvíľku... vieš čo so mnou robí také počasie..."
"Áno" Usmial som sa.. "Kašli na to"...

3. Ďeň:
Pomaly ale isto ma chytá panika... Stále musím myslieť na tú chvíľu... Aké to bolo skvelé a ako bezpečne som sa cítil pri ňom.. Je to choré , ja viem... Ale nijak si to neviem vypudiť z hlavy...

4.Ďeň:
"Billí? Smiem sa spýtať čo ti je?... Už niekoľko dní chodíš ako bez duše.. vieš , trápi ma to"
"Nie nesmieš..." Surovo ho odbíjam...... Niečo také mu nepoviem ani keby neviem čo...
"Aha.. Tak prepáč , že sa tak starám..."
"Nie , nie , ja som to tak nemyslel... Len proste o tom nechcem hovoriť vieš? .. Je to dosť osobné... Prepáč" Ospravedlňujúco sa naňho pozerám.. Možno to zaberie..
"Je mi to jedno.." Nezabralo... Nevadí.. Veď on sa vráti..

5.Ďeň:
Znova tá hrozná búrka... Toto počasie človeku nedovolí ani spať... Nemám na výber, sám tu nechcem byť..
"Tomí?" Zase ho idem otravovať... Je mi to trápne , takto za ním chodiť.. Ale naozaj sám byť nechcem..
"Len poď" Pozval ma ďalej, z radosťou idem... Automaticky som si pri neho ľahám , ale s tým rozdielom, že tento krát si ho pritúlim ja...
"Billí?" Nesmelo sa pýta...
"Vadí ti to?"
"Nie , nie.. Ja len... Alebo nič" Síce nič nevidím , ale viem , že sa usmieva... Jasne cítim , ako sa mi mozog odpája od tela a úplne prestávam rozmýšľať... Nechávam sa viesť srdcom , ktoré sa úplne zbláznilo... Pritiahnem si ho ešte bližšie ku mne a vtesnám mu jemný bozk.. Snaží sa odo mňa odtiahnuť...
"Bill! Čo to?!"
"Prepáč" Nedokážem sa zmohnúť na žiadne iné slová... V momente sa postavím a utekám do svojej izby..

6.Ďeň:
Premýšľal som nad tým celú noc... Teraz už viem ,že Toma milujem... Je to zlé , zvrhlé , nechutné.. Ale nedokážem to odvrátiť.. Proste to nejde.. Pre mňa je to krásny pocit.. Niečo , čo som
ešte nikdy necítil a už ani nebudem... Viem aj to , že keby mu poviem pravdu , bude to ešte horšie.. Nielenže ma odvrhne ako partnera , ale aj ako brata.. Nestojí mi to za to..

7.Ďeň:
Som možno zbabelý , ale toto sa mi zdá ako najlepšie riešenie... Nedokázal by som to nikomu povedať , nie aby sa to dozvedel celý svet...
V ruke držím žiletku , nie je už cesty späť... Nikdy sa s tým nedokážem vyrovnať...
Opriem sa o stenu mojej izby a padám dolu... Chvíľku sa zadívam na moje zápästie ...
"Áno , chcem to urobiť..." Pomaly si tou ostrou vecou prejdem po žile... Pod tlakom sa z nej začne valiť krv... Je to naozaj príjemný pocit... Snáď sa tak budem cítiť aj tam ´hore´.. Vezmem ju do druhej ruky a to isté urobím aj na druhom zápästí... Cítim sa slabší... Tá vec mi padla na zem , vnímam už len cinkot dopadu... Opriem si hlavu o stenu a čakám... Čakám ,kým
bude koniec... Pomaly strácam vedomie... Vidím , ako za mnou kráča Tom a ja oproti nemu... Pobozká ma... Sme tak šťastný...

Tom:

"Billí?.. Kde si?" Volám naňho po celom dome , no nik sa neozýva... Vojdem do kúpeľne s nádejou , že možno bude práve tam.. Otváram dvere... Zarazil ma ten strašný pohľad.. Pribehnem k nemu.. Musím ho nejako zachrániť...
"Bill Nie! Prosím nie... prečo si to urobil? Nie , prosím preber sa... Nedokážem byť bez teba... Prosím preber sa!... Bill , Milujem ťa!" ...
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Mishka Mishka | Web | 6. října 2010 v 18:36 | Reagovat

ach jo...opět smutné, ale opět dokonale napsané...úžasný...miluji tvoje povídky...=)

2 Ripler Ripler | 10. dubna 2011 v 10:53 | Reagovat

Tohle opravdu chytne za srdce

3 Diana Diana | Web | 10. dubna 2011 v 11:25 | Reagovat

[2]: Ďakujem pekne :)

4 RsM_YinYang RsM_YinYang | Web | 21. února 2012 v 12:35 | Reagovat

*
Já už měla hodně špatných dnů a někdy jsem si myslela, že nebude lepšího řešení, ale.. máme život jen jeden a pokud se sami rozhodneme, že ho ukončíme nebo podobně, tak si to odpykáme v dalším životě! A přece - i když stojí ten život někdy za ho*no, tak jsou tady i krásné chvíle!.))
Teď nevím, jestli je povídka jedno- nebo dvousmyslná.. Milovat Tom Billa stejně jako Bill jeho nebo.. to byla bratrská láska? Další vysvětlení mi právě vypadlo z hlavy - kruci!!.DD Hehehh, no nevadí, ale i tak.. smrt z lásky.(( Uch..

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama